Metalopolis již 20 let pravidelně přináší informace a články převážně související s metalovou hudbou. Často však zavítáme i do jiných než metalových anebo vůbec hudebních oblastí a nezřídka tak nabízíme i obsah mimo hlavní záběr našeho webového magazínu.
V novom formáte 2x1 dostanete na ploche jednej „bežnej“ recenzie dvojitú dávku: tak, ako keď do piva hodíte poldeci vodky alebo keď v majú hypermarkete zľavu na tovar pred zárukou. Rubrika bude – okrem iného – hľadať kapely, ktoré robia zdanlivo to isté a pritom inak, vypichovať pozoruhodné dvojičky zo žánrových teritórií, v ktorých Metalopolis a jeho čitatelia (ešte) nezabodli dobyvateľskú vlajku, či porovnávať dve kontrastujúce nahrávky tej istej formácie.
Dnes sa vydáme do území nielenže neprebádaných, ale doslova nepriateľských. Bez ohľadu na názor čitateľa na hip-hop ako žáner je faktom, že dve minuloročné dosky zaznamenali pozoruhodný presah: „My Beautiful Dark Twisted Fantasy“ A-čkového rapera Kanye Westa sa umiestnila vo výročných anketách všetkých druhov médií – od internetových opinion leadrov Pitchfork (10.0/10) až po domácu tlačenú stálicu Reflex.
Na druhej strane, „Death Is Silent“, sólový debut člena vtipne nazvaných CUNNINLYNGUISTS počúvajúceho na prezývku Kno, upútal aj vo virtuálnych uliciach nášho metalového mesta. Oba počiny majú plejádu styčných bodov, zároveň takmer učebnicovo ukazujú rozdiely v spôsoboch, akými sa dá dopracovať k identickému cieľu: kvalitnej žánrovej nahrávke s ambíciami a schopnosťami upútať aj mimo domácej škatuľky.
Najprv si však treba vyjasniť pojmy: aj keď dnes sa už vo všetkých štýloch rola producenta uznáva a cení, v hip-hope sa prekrýva s rolou autora a interpreta. Kanye West aj Kno si časť povesti vybudovali práve ako producenti a na ich aktuálnych doskách je to počuť. Obaja dokážu hľadať sample s obdivuhodným rozhľadom, zakomponovať ich do piesne temer bez švov, či sa od cudzích diel odraziť a kúsky ich skladieb prehrať po svojom (tak, ako to Kanye West spravil s blacksabbathovskou „Iron Man“). Takisto obaja dokázali využiť rap ako legitímny výrazový prostriedok, rovnocenný so spevom (ktorý ho doprevádza). Vydarené texty plynú bez drhnutia a rušivých prvkov: predsudky bokom!
Kno sa vydal podobnou cestou ako MOBY na z komerčného pohľadu prelomovom albume „Play“. Sampluje málo známe fragmenty spred troch dekád, alebo retro-fíling sám vytvára. (Kým Kanye West vydávajúci na sublabeli Universal v booklete každú notu priznáva – takže, ironicky, tantiémy za „My Beautiful Dark Twisted Fantasy“ budú plynúť aj Ozzymu Osbournovi či Robertovi Frippovi – undergroudový Kno sa pod prevažnú časť „Death Is Silent“ podpísal sám.)
Ak sa Kno sústredil na zovretejší dojem zabalený v čiernobielom digipaku, album Kanye Westa je farebný a opulentný – hudobne i graficky. „My Beautiful Dark Twisted Fantasy“ je multimiliónovou party, konieckoncov ňou bolo aj havajské natáčanie platne, na ktoré West, milionár v kristových rokoch, pozval snáď každého, kto v ligotavom svetle mainstreamového niečo znamená, aby party mnohých z nich nakoniec nepoužil. Za vyše tri milióny dolárov tak máte šancu počuť v dobre schovaných fragmentoch Eltona Johna, Rihannu alebo Fergie – avizovanú M.I.A však nakoniec nie.
Oba počiny sú skrz-skrze súčasné. S neprepočuteľnou inšpiráciou sedemdesiatymi rokmi (či už v podobe R&B, s ktorým nielen v hitovej a výbornej „Runaway“ koketuje West, alebo ako obskúrne samply-nesamply Ryana Wislera a.k.a. Kno) však „My Beautiful Dark Twisted Fantasy“ znie ako ten najlepší album na záver dekády, dokonalý mashup všetkého, čo sa ňou prehnalo a zároveň geniálny spôsob ako zarobiť nehorázne peniaze a baviť sa pri tom (keďže, na rozdiel od schématických pop hviezdičiek s utajeným superproducentom za chrbtom, tu je tým producentom sám West).
„Death Is Silent“ je na druhej strane intímnou a smutnou nahrávkou s všetko prestupujúcou upršanou „noir“ atmosférou (za všetky príklady treba vypichnuť detektívku „I Wish I Was Dead“ či singlovú „Rhythm Of The Rain“). Trbliece sa o poznanie menej, ale aj keď ide o výrazovými prostriedkami plochšiu dosku (alebo aj preto), pôsobí zovretejšie a zadiera sa pod kožu viac, než Westov pôsobivý, no trochu pridlhý výlet do Disneylandu.
KNO - Death Is Silent: 8.5/10
(A Piece Of Strange Music, 2010; www.cunninlynguists.com)
KANYE WEST - My Beautiful Dark Twisted Fantasy: 8/10
(Roc-A-Fella Records / Def Jam / Universal, 2010; www.kanyewest.com)
Polská deska snažící se prodat djent a progresivní metal v jeho instrumentální podobě. Velká spousta hostů, z nichž nejvíce září asi jméno Jeffa Loomise. Výsledek trochu sráží stále stejné postupy, okatě fádní djentové zářezy a poněkud unylé melodie.
Instrumentální projekt frontmana ELDER Nicka DiSalvo je asi přesně takový, jaký bychom od něj čekali. Tedy plný psychedelie a progresivní rockové klasiky, obsahuje ale i plnější stonerrockovou složku. Příjemné album bez překvapení.
Progresivní metalcore, který nese všechna stylová klišé, ale rozhodně mu nechybí švih a tempo. A vlastně je to i pestré, od death razance přes deathcore až po djent a melodické vyhrávky. Výsledek je sice takové načančané nic, ale za poslech stojí.
Irové pokračují ve své vizi neotřele pojatého a math rockem ušpiněného post rocku, jako by se stále snažili vyrovnat debutu, kterým se blýskli již v roce 2009. Opět chybí asi jen špetka, aby to bylo na potlesk.
Tento projekt táhne především charakteristický vokál Donovana Melero z HAIL THE SUN, což ve spojení se Sergio Medinou z ROYAL CODA znamená ono emotivně bolavé ukřičené post hardcore inferno, které odkazuje k domovským skupinám obou zmíněných hudebníků.
Rakouská brutální parta si za tematickou oblast své tvorby vybrala sériové vrahy. Je tedy asi logické, že těžiště i jejich třetího alba je deathgrindový nářez. A je to slušná porce třeba pro příznivce belgických ABORTED.
Klasický "Rogga" Johansson a jeho user-friendly death metal. Letos sice nemá oslnivou formu (viz slabší PAGANIZER), ale stále je to se ctí. Minulá deska byla lepší, ale i tady si skalní fanoušek najde to své. Hned po prvním poslechu vidíte všechny karty.
